Editorial

Piatok večer, sobota, nedeľa... na tieto dni sa teším snáď už od nedele večera, v lepšom prípade až od pondelka rána. Koniec pracovného týždňa so sebou prináša vytúžený a neraz aj zaslúžený oddych. Týždeň, čo týždeň som sa tešila na piatok večer do ESCAPE clubu,* kde môžem aspoň na chvíľku zabudnúť na strasti každodenného života.

Potom, ako som sa vydala, nasledovala som svojho manžela a presťahovala sa za ním do Bratislavy. Spolu s novým mestom, novým zborom (CB BA), neznámymi ľuďmi prišla ešte jedna radikálna zmena v podobe straty možnosti navštevovať a slúžiť v ESCAPE clube. Smútila som za ľuďmi – tými, čo poznám, ale aj tými, ktorých by som mala možnosť spoznať, keby som ostala v ZA. Ale Pán Boh mal so mnou iné plány. Povolal môjho manžela aj mňa do BA, aby sme tu žili (nevedno dokedy), slúžili a spoznávali nových ľudí. A na to „pripravil“ skvelé miesto. O „svoj“ ESCAPE club som síce prišla, ale Pán Boh si povolal ľudí a z Jeho milosti mohol vzniknúť klub „Naboso“ (viac sa dočítaš ďalej :) ako aj mnoho iných miest, kde môžeme nájsť nových bratov a sestry ako aj nové možnosti svojej služby. Treba však mať nielen oči a uši otvorené novým veciam, ale aj svoje srdce, aby sme vedeli s radosťou a očakávaním prijať to, čo má Hospodin pre nás pripravené. 

Jana Lesňáková

*ESCAPEclub je miesto určené pre mladých ľudí, kde môžu tráviť svoj voľný čas pri hudbe, diskusiách, hrách, a to všetko v príjemnom prostredí bez dymu z cigariet a alkoholu...
Dostupné: https://www.facebook.com/escapeklub

Projekt Ponorka

„Sú tu aj dobré veci. Lenže čím ďalej tým je ich menej a treba ich poriadne dlho hľadať.“

Týmito slovami opisuje stav súčasnej spoločnosti Milan Lasica. Okrem toho, že v reálnom živote sa stretávame so sťaženými podmienkami pri hľadaní spomínaných dobrých vecí, omnoho častejší trend spočíva v tom, že sme už úplne prestali hľadať. To platí i pre akademickú pôdu. Ale čo s tým?

Aj túto otázku si zrejme položil Juraj Institoris, keď za mnou na mládeži prišiel s myšlienkou usporiadať rečnícky duel medzi etikmi a teológmi. Ako študentovi Katedry teológie a katechetiky Univerzity Mateja Bela sa mu zdala potreba vyjsť z bezpečných učební jeho katedry veľmi aktuálna. Uvedomujúc si však, že „ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ (Ž 127:1), pýtala som si odpoveď od Toho, ktorý má moc tak trúfalý nápad uskutočniť. A odpoveď prišla – stále viac som vnímala, že myšlienka o teologicko-etickej diskusii je niečo, čo Bohu leží na srdci. Preto sme začali s prípravami. Nie vo všetkom sme sa dočkali hladkého priebehu. Katedra, na ktorej študujem etiku, sa totiž vyjadrila, že projekt nespadá do jej filozofického konceptu. Napriek všetkým okolnostiam ale 6. 12. 2011 vyplávala do neistých vôd akademického mora naša Ponorka, ako sme projekt nazvali. Ponoriť sa hlbšie pri skúmaní života okolo nás bola totiž jeho hlavná priorita. A začali sme „Rozvodom“ – témou, ktorej aktuálnosť v dnešnej dobe netreba zdôrazňovať. Diskusiu moderoval Todd Patterson, PhD., prednášajúci na KTK. Forma diskusie pozostávala z dvoch základných častí: v úvode stretnutia boli prezentované základné východiská oboch rečníkov a po načrtnutí  ich stanovísk na problematiku rozvodu dostalo priestor publikum. Diskusia skončila podľa plánu, s otvoreným koncom. Podarilo sa jej teda to, čo sme chceli – podnietiť mladých ľudí v hľadaní dobrých vecí pre ich životy. Potvrdilo sa nám tak, že máme ísť ďalej a z jednej mikulášskej Ponorky vytvoriť celú sériu stretnutí. V zabehnutom režime i formáte sa preto odohrali ďalšie ponorenia. Predmetom diskusií boli témy ako: „Kult tela“, „Násilie v službách dobra“ a „Majú zvieratá ľudské práva?“.

Blížili sa prázdniny a my sme premýšľali nad tým, čo s Ponorkou v prístave – preto sme skúšali rôzne vylepšenia. A výsledok? Projekt Ponorka dostal záštitu dekana Fakulty humanitných vied Doc. Mgr. Vladimíra Biloveského, PhD. a z nadšeneckej študentskej činnosti sa stal oficiálnou aktivitou Vysokoškolského biblického hnutia.

Pod takýmito vlajkami Ponorka v októbri vyplávala po piaty raz. Tentoraz sme však pre zimný semester pripravili témy zapadajúce do seriálu o autorite: „Autorita rodičov“ – „Autorita štátu“ – „Autorita pravdy?“. Diskusia o „Autorite Pravdy“ pritom bola špeciálna. V predvianočnom čase sme chceli pripraviť viacero prekvapení. Jedným z nich boli priestory. Presunuli sme sa do klubu Hudby a Divadla, čo sa ukázalo ako ťah správnym smerom, keďže sme mohli aj po samotnej diskusii zostať dlhšie v priateľských rozhovoroch a debatách. Druhé prekvapenie malo hudobný nádych. Bol ním Jožko Fábik – skvelý hráč blues, ktorý program oživil svojou tvorbou.

Ponorkou Špeciál sme dali bodku za zimným semestrom. Pred nami sa otvára ďalšie obdobie, v ktorom formovanie tohto projektu ešte neskončilo, ale hlavná vízia zostáva: vstúpiť na akademickú pôdu v dialógu a zaplniť tak prázdne miesto na poli pátrania po strategických odpovediach na otázky života, z čoho ako najpodstatnejšia vyvstáva otázka relevancie Krista. Nespornou výhodou tohto projektu je, že v spoločnom úsilí pri hľadaní pravdy nachádzame výhody vzájomnej interakcie. Tam kde sa už nemôže ponoriť potápač ako jednotlivec, totiž nastupuje Ponorka.

„Projekt Ponorka je výbornou príležitosťou pre študentov zdokonaliť sa v argumentácií a rozšíriť svoje vedomosti diskusiou na témy každodenného života. Projekt Ponorka bol pre mňa ako rečníka nezabudnuteľnou skúsenosťou, pretože okrem obsiahnutia témy som musela byť pripravená reagovať na argumenty účastníkov a rozvíjať problematiku ďalej. Táto diskusia na vysokej úrovni je veľkým prínosom pre študentov, ktorí prostredníctvom dialógu prehlbujú svoje poznatky a rozširujú možnosti vlastného myslenia."  

Zuzana Babčanová, študentka etiky

„Ponorka je pre mňa veľmi zaujímavý a inšpiratívny študentský projekt. Od svojich začiatkov urobila veľký progres čo svedčí o tom, že študenti vyhľadávajú aj tieto mimoškolské aktivity. Na každej jednej diskutovanej téme, ktorej som sa zúčastnila som nadobudla množstvo nových poznatkov a hlavne iných zaujímavých názorov, ktoré ma v nejednom prípade ovplyvnili. Som si istá, že projekt Ponorka má veľký potenciál, aby sa stala súčasťou UMB.“

Katarína Sitárová, študentka etiky

Viac na: www.facebook.com/ProjektPonorka

Bibiána Marková 

Naboso

Naboso vzniklo pred troma rokmi ako súčasť práce s mladými ľuďmi v rámci zboru Cirkvi bratskej v Bratislave. Túžili sme vytvoriť otvorený priestor, v ktorom sa bude môcť ktokoľvek pýtať poctivé otázky a hľadať na ne poctivé odpovede. Chceli sme sa rozprávať so zaujímavými ľuďmi, ktorí svojím životom alebo tým, čo robia, idú do hĺbky – neuspokoja sa so zjednodušenými vnímaním sveta a vecí v ňom. Väčšinu stretnutí vytváral tím v zložení Igor André, Mária Uhlíková/Kristína Uhlíková, Tomáš Tahy, Anna Tolgyessyová pod supervíziou Josefa Sýkoru. Od začiatku sme uvažovali nad miestom. Budova na Cukrovej na takýto typ stretnutí ponúkala iba priestor jedálne – a ten sa nám v tomto prípade nezdal byť najvhodnejší. Jednak napriek všetkému to bola stále jedáleň a my sme potrebovali čosi útulné, kde by sa ľudia cítili domácky a príjemne. A jednak sme chceli nájsť miesto, ktoré by nebolo vnútri kostola – miesto, kde by sa cítili bezpečne aj ľudia, ktorí majú s cirkevným prostredím negatívnu skúsenosť a do kostola by preto nevstúpili. 

Vtedy sme takpovediac na skok od Cukrovej objavili pôvabnú podkrovnú čajovňu Unik, ktorá patrí adventistom, z hľadiska cirkvi je však riešená ako neutrálny verejný priestor. Týmto priestorom sme sa nechali viesť aj pri vymýšľaní názvu, keďže v čajovni sa treba vyzúvať. A tak sme v prvý štvrtok v novembri 2009 uskutočnili našu prvú debatu s aktérom novembra 1989 Danielom Bútorom. Odvtedy sa každý mesiac „naboso“ stretávame s ľuďmi z najrôznejších oblastí spoločenského života – s františkánskym mníchom bratom Filipom, s režisérom Jurajom Nvotom, s rómskou aktivistkou Janette Maziniovou, s fotoreportérom Andrejom Bánom, so zakladateľkou detského hospicu Máriou Jasenkovou, so spisovateľom Pavlom Rankovom, s politikom Františkom Mikloškom, so psychiatrom Antonom Heretikom, s kňazom Antonom Srholcom, s hudobníkom Michalom Kaščákom... Nie každý hosť je kresťan, nie každá téma má kresťanský charakter. Niekedy sa hostí pýtame na ich vieru, nie je to však pravidlo. Duchovný rozmer našej práce vnímame cez zodpovednosť a úprimné hľadanie pravdy. Stretnutia propagujeme cez Facebook, cez emaily a prostredníctvom plagátov, ktoré vešiame po vysokých školách. Priemerný počet návštevníkov sa pohybuje medzi 20 – 40. Po skončení diskusie zostávame v čajovni a rozprávame sa s mladými ľuďmi, ktorým sa nechce tak rýchlo odísť. Ak majú záujem, pozveme ich na ďalšie stretnutia, ktoré sa odohrávajú na Cukrovej. Chceme vytvoriť most, cez ktorý budú môcť ľudia prísť bližšie k nám a cez nás k Bohu. Nie sme profesionálni moderátori a naša propagácia je veľmi nedokonalá. To, čo robíme, však chceme robiť najlepšie, ako vieme. Veríme, že Pán Boh o nás vie, a modlíme sa, aby naše úsilie požehnával.

Kristína Uhlíková

blogERVIN - Boh prišiel

Jn 1, 14: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

„Hej, Ervin, nevšimol si si, že vianočné sviatky skončili?“ Môžeš dať takúto otázku. No, práve to je problém. Že som si to všimol. Končia nejako rýchlejšie, ako prichádzajú. Boh prišiel k nám... narodil sa na svet... videli jeho slávu... Dnes už máme iné starosti. Začína nový rok, ktorý je potrebné dobre naštartovať. Teraz je „čas“ urobiť rozhodnutia, zanechať zlozvyky, zaviazať sa ku každodennému čítaniu Biblie a podobne.

Trochu preskočím. Skončil koniec sveta, ktorý sa mal udiať 21. 12. 2012. Svet šalel. Vo viacerých krajinách rabovali obchody. Duchovno, v tomto mystickom prípade zvrátené, žije v plnom prúde. Ľudia pozerajú a hovoria: „Tu je odpoveď, význam, vytrhnutie z bied, záchrana!“ Tieto popletené zvrátenosti fungujú ako v sekulárnom, mystickom a aj v kresťanskom formáte. Vieš prečo? Lebo rýchlo zabúdame, že Vianoce skončili.

Čo sa na Vianoce stalo? Slovo Božie, živá, aktívna reč Božia nabrala podobu človeka. To znamená, že celá Božia kreatívna majestátna moc sa objavila v človeku medzi nami. Ľudstvo 33 rokov pozorovalo jeho život, slová a činy. Nebol schovaný v bohoslužobných priestoroch, ukrytý a „oddelený“ od sveta. Ak by to tak bolo, svet by nikdy nemohol vidieť Jeho slávu, slávu jednorodeného od Otca. Ak by Ježiš nebol vo svete, svet by nemal šancu porozumieť pravde a milosti.

Čo naše kresťanstvo a svet urgentne potrebujú? Previesť vianočný príbeh o realite Boha, ktorého vidno do života učeníka. Učeník sa neschováva. Naopak. Ži svoje pevné ale autentické kresťanstvo vo svete. Ak vianočný príbeh Boha medzi nami a v nás skončil, aj my sme skončili. Ak žije, máme nádej.

Nedá sa začať rok lepšie, ako sa z Božej milosti rozhodnúť žiť radikálne milosť a pravdu. Ak sa len pre toto rozhodneš na začiatku roka 2013, Ježiš v tebe vyhral.

E.

zdroj: http://ranajkysjezisom.blogspot.sk/